Žilina ide dole vodou, čo za tým stojí?

Žilina zdolala Spartu Praha, postupuje do skupinovej fázy Ligy majstrov... Šošonom padali slzy šťastia, dosiahli historický úspech... Pavel Hapal novým žilinským bohom... Aj toto bolo pred rokom na titulnej strane slovenských a českých novín.

Žiline sa podarilo vo 4. predkole LM vyradiť Spartu Praha, Šošoni si užívali postup v plnom prúde. Los skupiny im ale moc neprial (Chelsea, Marseille, Spartak Moskva). Len tí najväčší optimisti verili v postup zo skupiny, samozrejme sa to nepodarilo. Aj napriek tomu, pre Slovensko veľký úspech a pre divákov možnosť vidieť svojich obľúbených hráčov naživo.

Žilina nezískala v skupine ani bod, aj napriek tomu to bol veľký historický úspech. Do klubovej pokladnice pribudlo niekoľko miliónov za postup, taktiež za predané lístky, ktoré boli na domáci zápas s Chelsea veľmi predražené.

A práve na stretnutie s Chelsea by som rád nadviazal, ceny sa pohybovali od 50 do 800 eur. Nárok na tú najlacnejšiu vstupenku mali len pernamentkári, všetci boli zhrození. Mnohým slovenským a českým fanúšikom Chelsea sa rozplynul sen vidieť svojich hráčov (mne vďaka bohu nie), no bojkotovali taktiež skalní fanúšikovia Žiliny, ktorí rozpredali lístky ľuďom a na zápas neprišli. Vstupenky sa im zdali proste veľmi drahé.

Na chybu vedenia klubu sa snažil upozorniť aj jeden z najlepších hráčov MŠK, Mário Pečalka. Prehlásil, že vstupenky sú veľmi drahé, čím skritizoval vedenie vlastného klubu. Majiteľ klubu Jozef Antošík sa obhájil tým, že mesačný plat Pečalku by vystačil na vstupenky pre 60 fanúšikov, čím dal najavo výšku zárobku žlto-zeleného stopéra.

Pečalka sa následne rozhodol z klubu odísť, nasledovali ho i ďalšie dve ikony, Tomáš Oravec a Róbert Jež. Po zimnej časti Corgoň ligy mali Žilinčania v tabuľke 12-bodový náskok, aj napriek tomu ho dokázali stratiť a majstrom sa stal Slovan Bratislava.

Strata troch kľúčových hráčov bola veľmi citeľná, popri tom nepriviedli Šošoni žiadnu adekvátnu náhradu ani za jedného hráča. Vedenie Žiliny sa po skazenej sezóne rozhodlo nevyplatiť hráčom prémie za Ligu majstrov, čím sa vzťahy medzi vedením a hráčmi veľmi naštrbili. Keď snáď máme dohodu, nebudeme ju porušovať, ale pán Antošík a spol. si to zrejme mohli dovoliť.

V sezóne 2011/2012 si hráči MŠK Žilina zahrali aspoň 3. predkolo Europa League, v prvom zápase prehrali s Reykjavíkom 0:3, obľúbený Pavel Hapal dostal padáka, čo bola ďalšia chyba od vedenia, vyhodiť trénera po predsezónnej príprave. Tím mal všetko nacvičené, nevyšiel jeden zápas a zrazu príde nový človek s novou taktikou, novým štýlom hry, novými prioritami, na začiatku sezóny.

Na Hapalove miesto nastúpil Ľubomír Nosický, ktorý dodnes zaznamenal jediný výraznejší úspech ako kouč Žiliny v zápase proti Slovanu, keď sa podarilo Žiline doma vyhrať 2:1.

Nová sezóna ešte len začala, no už teraz stráca Žilina na majstrovský Slovan 4 body a len ťažko si v tejto sezóne vybojuje Champions League.

Pre bežného smrteľníka je ťažko hodnotiť, čo stojí za neúspechom sympatického slovenského klubu, ktorý mal potenciál trošku zviditeľniť túto malú krajinu. Samozrejme nie je nič stratené, no kroky vedenia za posledný rok viedli k úpadku celkovej morálky tímu a zároveň i výsledkov, aj keď, len boh a zainteresovaní vedia, čo skutočne stojí za veľkým čiernym mrakom, ktorý sprevádza niekdajšieho majstra Slovenska.